Oxid skandia, tiež známy ako oxid skandium, je biela pevná látka s kubickou štruktúrou seskvioxidu vzácnych zemín, molekulárna štruktúra Sc2O3, bod topenia 2403 stupňov ± 20 stupňov, nerozpustný vo vode a rozpustný v horúcej kyseline.
Skandium, jednoduchá látka, sa zvyčajne používa v zliatinách a oxid skandia tiež zohráva kľúčovú úlohu v keramických materiáloch. Napríklad tetragonálne zirkónové keramické materiály, ktoré možno použiť ako elektródové materiály palivových článkov s pevným oxidom, majú veľmi jedinečnú charakteristiku. Vodivosť takýchto elektrolytov sa bude zvyšovať so zvyšujúcou sa teplotou okolia a koncentráciou kyslíka v prírodnom prostredí. Molekulárna štruktúra tohto druhu keramických materiálov však nemôže existovať sama osebe a nemá hodnotu priemyselnej výroby; Je potrebné pridať niektoré materiály, ktoré dokážu určiť tento druh konštrukcie, aby sa zabezpečili pôvodné vlastnosti.
Okrem toho sa ako zahusťovadlo a stabilizátor používa nitrid kremíka, technický keramický materiál s vysokou pevnosťou a odolnosťou voči vysokej teplote. Oxid skandia ako zahusťovadlo môže vytvárať žiaruvzdornú fázu Sc2Si2O7 na okraji jemných častíc, čím sa znižuje vysokoteplotná deformácia technickej keramiky. V porovnaní s inými oxidmi môže oxid skandia lepšie zlepšiť vysokoteplotné mechanické vlastnosti nitridu kremíka. Pridanie malého množstva Sc2O3 do UO2 do vysokoteplotného paliva reaktora môže zabrániť zmenám mriežky, zväčšeniu veľkosti tela a prasklinám spôsobeným premenou UO2 na U3O8.
Oxid skandia sa pri zahrievaní rozkladá zo soli skandia. Môže byť použitý ako odparovací materiál povlaku polovodičového materiálu, ako aj pevný laser s nastaviteľnou vlnovou dĺžkou, televízna elektrónová pištoľ s vysokým rozlíšením, halogenidová lampa atď.
